Korporát vs. slobodná firma

Autor: Ján Lopušek | 30.8.2017 o 12:45 | Karma článku: 5,69 | Prečítané:  2872x

Ako sa voľný radikál dokázal uplatniť na trhu práce a začal písať svoj šťastný príbeh vo svete startupov, investícií a slobodného pracovného prostredia.

Keď som odišiel z rodinnej firmy do Bratislavy, rozoslal som asi 300 životopisov. Trikrát som sa hlásil do AT&T, raz do Lenova, dva krát do IBM. Desať pohovorov a žiadny záujem. Najbližšie k práci som sa dostal vo veľmi ziskovej neziskovke (aspoň pre majiteľa), z ktorej som z polovice ušiel a z polovice bol vyhnaný. Slovenská win-win metóda. Netuším čím to je, ale pre slovenský trh som bol zrejme neakceptovateľný typ. Hladím si rany tvrdením, že prekvalifikovaný. V skutočnosti možno len nekomformný, podnikavý, ktorý nemá rád tupé nasledovanie príkazov, falošné autority podmazané bratislavskou malomeštiackosťou a navyše sa mi nechce ráno vstávať len preto že predstierame výkonnosť povinnou účasťou. 

Po poslednej práci v korporácii v Prahe som sa cítil úplne schátrane, zničene, ako vyžmýkaný citrón. Pri predstave ďalšieho zháňania práce sa mi zatočila hlava. Fuck....znova ten kolotoč nafetovaných motivačných listov a riťolezectva, absolútneho predstierania záujmu o super firemnú kultúru a možnosť rastu... "Kde sa vidím o 300 rokov?" - Na tej istej pozícii! Dajte mi stôl a stoličku v malom cubicone v open space, budem používať váš newspeak a eskalovať, schedulovať, brainstormovať, excelovať a ako dobrý teammate buildingovať, pilotovať a umývať hajzle. Chcem tam zostarnúť a umrieť pre Vás, milé nevzdelané HRistky, ktoré ste sa minuli povolaniu a so sociálnou prácou fakt dieru do sveta nespravíte, maximálne tak dieru do môjho sebavedomia. To je fakt ono! Toto potrebujem! Opäť si nájdem nejaké umelé kancelárie s klimatizáciou ktorú neznášam, s povinnou účasťou od deviatej do piatej bezohľadu na reálne vyťaženie, s nemožnosťou brať si voľno ako to najlepšie uznám za vhodné. Uväznený v sieti hierarchií bez slobodnej vôle. A to ešte nehovorím o naboostovaných kolegynkách, naboostovaných firemných akciách a mastných rebierkach, aperol spritzoch a drinkoch na účet podniku, falošných kamarátstvách, ktoré sú len spolužitím na pracovisku. Pre lepšie pochopenie korporátu odporúčam dva vysokokvalifikované blogy kandidátov viet:

* http://www.dailymale.sk/articles/korporatny-svet--based-on-a-true-story_2931

* http://www.dailymale.sk/articles/ako-prezit-v-korporacii_1467

Korporátny svet sa mi hnusí. Pripomína mi zdochlinu na trhu práce a my sme supi a hyeny, ktoré nemajú inú možnosť, len žrať, čo ostalo ležať na zemi, čo sa neoplatí udržiavať v USA, ale Indovia to ešte nie sú úplne schopní kultúrne poňať. Jediné naše šťastie. Zatiaľ.

Forma organizácie korporácií pochádza prevažne z posledných svetových vojen, assesment centrum slúžil na výber nacistických dôstojníkov pomocou pozorovania ich práce nad zadanou úlohou. Slečnám HRistkám to ale na pohovore nevravte. Ich útly metabolický systém to nemusí spracovať. Chain of command (zákon padajúceho hovna) nie je nič iné než realizovanie úkonov generálneho štábu, dokonalý nástroj pre vysokú hru vedúceho šachistu. Oni sú hlava, ty ruka, prípadne iný orgán. Som z podnikateľskej rodiny a som pripravený vziať zodpovednosť do vlastných rúk. Nepotrebujem aby mi niekto hovoril čo mám robiť a kedy. Ako s týmto mindsetom naložiť na dnešnom trhu práce? Chvíľu som bol zúfalý a reálne zvažoval že idem piecť chleba do otcovej pekárne.

Usmialo sa na mňa šťastie. Zrovna v tej dobe som spoznal kamarátku, ktorá mi povedala o slobodných firmách. Považoval som ich najprv za anarchistické zhluky  programátorov, ktorí si môžu dovoliť pracovať z domu, alebo za digitálnych nomádov nasierajúcich 800 kamarátov na FB fotkami z pláže. Je to však oveľa širšia paleta a funguje aj u nás. Na slovensku najznámejšia Nethemba sa považuje za voluntaristickú firmu. V preklade, pracujete len na tom, na čom chcete. Môžete si vybrať projekt, prípadne odmietnuť klienta, pracovať a zarobiť toľko, koľko sami zvládnete alebo uznáte za vhodné. V čechách je známa Etnetera Group, vo svete predovšetkým Valve Corporation. Ale TopMonks? What? To čo je? To fakt niekto nazve firmu a dá jej budhistickú vizuálnu identitu? U nás? V Prahe? Po prečítaní firemných hodnôt mi bolo jasné, že sa tam musím dostať. Ako však osloviť majiteľa, aby som zaujal a aby to nebol bullshit? Ak to má stáť za to, musí aj to oslovenie byť také, ako ja. Žiaden bullshit, omáčky, kravata a podobne... Idem na Linkedin...

Tak som dorazil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Obávala sa o život. Volzová vypovedá na súde s Ruskom

Na predošlých pojednávania pre obavy o život nebola.

Nevšedné publikum slovanistu fascinovalo: Nikdy som to nezažil

Vyhrali sme vďaka deťom, tvrdí kapitán.


Už ste čítali?