Berlín sa pre mňa navždy zmenil.
Sedeli sme pri brehu rieky Spree a čas sa spomaľoval v rozhovore. Moje vnímanie sa náhle zmenilo. Pocit, ktorému som sa týždne snažil brániť, teraz naberal na intenzite. Ako keď sa blíži vlak a s ním letí k tebe jeho narastajúci hluk.
Už je mi to jasné. Ocitám sa v tom momente, na brehu rieky, a vlak už hučí neznesiteľne nahlas, neznesiteľne blízko. Stojím tvárou v tvár mojím citom a nedokážem sa viac brániť.
Sedíme na brehu a rozprávame sa. Každé jej slovo je náhle dokonalé. Každé jej gesto ma ponára hlbšie do prítomnosti. Prestávam vnímať čas. Už existuje len ona, žena, záblesk jej tváre v prítmí pod nábrežnými lampami, v kapucni z mojej čiernej mikiny. Jej výrazné lícne kosti, pery a bystré živé oči. Svalstvo, ktorým pohybuje tvárou, keď rozpráva, mimika v orchestri vibrácií zvuku z jej hlasyviek je vrcholným dielom umenia keď prerýva stojatý vzduch. Spojila ma s božskou prítomnosťou, kde je všetko čisté, jasné, presné a...absolútne dokonalé. Každá ďalšia molekula času vo mne rozbíja mňa a vyplavuje nekonečne trvajúci, božský moment plného vedomia. Neexistujú pauzy, rozdiely. Orchester slov a pohybov sa vlečie v spomalenom zábere, ako mohutná rieka. Všetko, čo povie, je bezchybné a absolútne sedí na práve prebiehajúcu sekundu. Je vždy originálna, prekvapivá a zaujímavá, aj ked vraví tú najobyčajnejšiu vec na svete. Je bez poruchy sama sebou. Ja sa len dívam na tú scénu bez dychu, v túžbe nechať plynúť večný moment.
Spoza budov sa vyrúti vlak a ona to komentuje: "To je popiči, že tu vlaky jazdia nad ulicou." Nejde to zastaviť. Neexistuje nič, čo by spravila a ja by som sa do nej ďalej a ďalej nezamilovával.
Nejde to zastaviť, rútim sa pod vlak. Posledné zvyšky mňa sa chú vrhnúť do jej náručia, pobozkať ju a privinúť si ju.
Musím konať.
Teraz.
Naberám odvahu a dych červenej armády v Berlíne: "Je to... fakt škoda, že si na ženy."
-"Bohužial, skúšala som, ale...proste to nefunguje."
Ocitám sa pod vlakom a všade to neznesiteľne hučí.
Vstávam a lúčim sa.
Zamiloval som sa do lezby.
UPDATE: Od Veroniky z Indie:
If you meet somebody and your heart pounds, your hands shake, your knees go weak, that’s not the one. When you meet your ‘soul mate’ you’ll feel calm. No anxiety, no agitation.
