O Polyamorii a Československu

Autor: Ján Lopušek | 5.12.2018 o 0:03 | (upravené 5.12.2018 o 14:22) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  589x

Takže polyamória. Premýšľam… raz som to skúsil, ale veľmi to nevyšlo. Možno, možno je toto odpoveď na šťastný život. Na trvalý rešpekt. Toleranciu. Úctu. Aj keď by ma to malo rozobrať, chcem to skúsiť s touto krásnou ženou.

Dec 03

Milujem sám seba. Svoj život a svoju prítomnosť. Svoju myseľ a rozpoloženie. Teším sa z nádychov a momentov, ktoré zažívam. Myslím, že až teraz som schopný milovať niekoho iného bezpodmienečne a znásobiť jeho (jej!:) lásku svojou radosťou. Myslím, že o to sa v polyamórii jedná.

Nov 17

 “To live is the rarest thing in the world. Most people exist, that is all.”

-Oscar Wilde-

Láska má mnoho podôb. Koexistujú paralelne a každý to máme trochu ináč nastavené. Životné príbehy písané od detstva, prostredie, či už konzervatívne, alebo rozvrátenej rodiny, potreba hľadať istoty a oporu, versus túžba explorovať a posúvat vlastné mentálne svety, to všetko vplýva na formu lásky, ktorú sa rozhodneme hľadať.

Dlhodobý partnerský vzťah je o spolocnom rozhodnutí prekonať akútnu fázu vášnivej lásky a spoločnej produkcii oxytocínu a vasopresínu. Spoločné záujmy, hodnoty, opora blízkosť môžu byť dostatočne utužujúce prvky.

Niekomu to stačí. Rozhodnutie prežiť spoločný čas na rotujúcom kameni v studenom vesmíre pod pradávnym svetlom z hviezd. Plodiť deti, kopírovať DNA. Iní naopak preferujú neustály príliv vzrušenia - obnovovať neutíchajúce manické fázy sexuálnej príťažlivosti s novými a novými partnermi. Embargo voči šedi, vášnivé nadšenie z prítomnosti. Je ľahké odsúdiť túto skupinu a povedať jej, že to nie je pravá láska. Každý máme obmedzený biologický čas a je na nás, aký príbeh sa rozhodneme žiť.

Nov 16

Vyriešené. Sharing is caring. Tlesk. Srandujem.

Nemôžes nikoho vlastniť. A nič ma nenaučilo pokore viac, ako dokázať mať rád… s vedomím, že sa jej vzdávam. Ponechávam priestor a vnímam len cit, ktorý, oprostený od všetkých stien, konvencií, predstáv, kultúre a normám, dokáže vyžarovať (presnejšie, produkovať sa v slizniciach) len sám pre seba. Plná akceptácia druhej slobody. Žiaden nárok na úpravy, vylepšenia, pozmeňovacie návrhy, novelizáciu. Takto to teda má. Žije v polyamórii. V poriadku. Je to len forma. Moje city sa neviažu k jej spôsobu života, ale k nej.

Reálne neexistuje nič, len poriadne skreslená prítomnosť. Všetko ostatné je irelevantné. Hoci máme vôľu, intencie a túžby meniť veci budúce, všetko ostatné sa deje len virtuálne v hlavách, ešte ďalej, ako je práve prebiehajúci skreslený moment. Nechaj plynuť a vnímať celú tú silu! A v tom je ten kľúč ku všetkému.

Nov 15

 V bezvetrí sa stratil čas

 v dotykoch je ukrytý

 šepot aj výkryk

 -LL-

Nov 14

Pri prvom stretnutí s človekom láska začína v prefrontálnom kortexe, kde sa vytvára akási osobnostná pamäť interakcií. Norepinefrín na prvom rande zadá pokyn na zvýšenie tepu, potné žľazy pomáhajú prekonať stresovú situáciu, s dvoma riešeniami: fight or flight. OK, bojujem, ostávam, ideme ďalej... Dopotíme sa a slečna zatiaľ neušla a zdá sa, že sa baví. Za odmenu sa ti začne vylučovat dopamín, ktorý je všade tam, kde sa deje niečo slastné a vyžaduje opakovanie danej činnosti. Je zrejmé, že prvé rande dopadlo dobre.

Nastáva akútna fáza lásky, podobna obsesívno kompulzívnej poruche, kedy mozog znižuje hladinu ďalšieho neurotransmitteru, serotonínu a pobláznený nutkavým spôsobom uvažovania o svojej "odmene" nedokáže myslieť na nič iné. Fáza sexuálnej histérie podľa Petra Szolcsanyiho trvá od polroka do dvoch rokov.

 Fenyletylamín (PEA) ma veľmi podobnú štruktúru ako amfetamín, aj PEA má povzbudivé účinky, vedie k nespavosti, zvýšenej koncentrácii, nechuti do jedla, zvýšeného srdečného tepu. Nadmerná produkcia (consumption) obidvoch vedie k paranoji.

Láska a zamilovanie sa teda vyzerá byť na slušný trip, ktorý môže trvať mesiace. Človek je v stave podobnom na drogách, jeho mozog je zaplavený hormónmi ako Čínske Tri rokliny vodou.

Počas orgazmov sa uvoľňuje množstvo oxytocínu. Čím viac sexu a spoločných orgazmov, tým viac ho máte. Oxytocín u žien ovláda aj kontrakcie pred pôrodom, alebo iniciuje laktáciu po ňom. Pôsobí ako signalizátor pocitu bezpečia v prítomnosti danej, overenej osoby. U mužov sa vylučuje takmer identický hormón Vasopresín, ktorý zase spôsobuje teritoriálne správanie a potrebu ochraňovať (svoje kópie DNA). Oba údajne zasahujú do trás v nervovom systéme, ktorými sa pohybujú  dopamín a norepinefrín a zrejme ich tak vytláčajú do úzadia. Ľudia by asi nedokázali prežiť dlhodobo v poblúznenom stave akútnej fázy lásky. Preto vášnivé, akútne obdobie lásky zákonite vždy ustupuje. Na rad prichádza tvorba dlhodobého puta - bond - a vášeň je nahradená vzťahom.

Iba tri percentá cicavcov vytvárajú rodinné zväzky ako my.

Nov 13

Prečo ležím na zemi v slzách. Vstávaj. Poď žiť.

Čo je to vlastne láska?

Nov 12

Myslím, že ľudia, ktorí nie sú zmierení so smrťou, by nemali experimentovať s polyamoriou. Je to vopred prehratý súboj.

Dám jej šancu. Dovolím jej milovať ma, ak po tom naozaj túži. Dovolím sebe prijať tie city a nebrániť im. Nestavať ohrady strachu a váhania. Prijmem jej lásku, keď na mňa zažiari. Umožním jej s pokojným úsmevom odísť, keď bude zhasínať. Vo mne je večné svetlo, ktoré som si práve vymyslel. No a čo. Lepšie ako chodiť suchou nohou po mlákach.

Nov 11

Polyamória je ten najhorší spôsob, ako prežívať lásku. Zároveň možno jediný, ako s niekým vydržať dlhodobo a úprimne.

Sloboda...

..je krásna prostitútka. Si do nej zamilovaný a vieš, že musís zaplatiť. Čím je krajšia, tým viac musíš obetovať. A tak dnes sedím zranený vlastným egom a pozerám v noci do diaľok.

Pokora.

Chcem jej napísať: you must have made many men miserable. Ale nedokážem to. Môžem sa na ňu hnevať? Veď ju predsa milujem, ako by som sa mohol... Nie, to nie je pravda. Hnevám sa… na seba. Hnevám sa na život? Na nevyhnutné umieranie? Na to, že ti niekto nepatrí? Že nie je len tvoj. Nemôžeš ju vlastniť, vravím si. Nemôžeš…. ju vlastniť. Nemôžeš vlastniť city, nemôžeš zadefinovať, inštitucionalizovať, ohraničiť, ohra-ničiť! o-hra-nič-cit, potvrdiť, spečatiť, uzavrieť, ochrániť, zadebniť, uchopiť, pripevniť, uviazať, kodifikovať, pontifikovať, glorifikovať, nemôžeš objektivizovať lásku. Nemôžeš zastaviť umieranie, vymaniť sa zo života. Sú vzťahy len ilúziou na zakrývanie vlastnej pominutelnosti? Zahmlenie krutej dočasnosti nádherným pocitom spolupatričnosti. Vidinou večného trvania, vidinou večného momentu, vidinou splodenia potomstva? Každý umrieme a každý umiera sám. Juch. Čo tak mať na chvíľu pocit, že je niečo trvalé, pevné, večné, skutočné? Čo tak si vytvoriť svoj svet, kde neplynie čas, iba prítomnosť zdanlivo trvá.

Hnevám sa snaď len na to?

Ešte pred týždňom sme sa nevedeli nabažiť vlastnej vôňe. Ešte pred týždňom by som pre ňu spravil všetko, len ak by bola na tú krátku iluzornú chvíľu moja. Len jeden život s ňou. Chcem snád tak veľa? Tlesk. Vtip. Ešte pred týždňom to bola moja bohyňa, moja princezná. Vlastne. Stále ňou je. Len dnes tu nie je fyzicky a moje ego si fabuluje sialene scenare ako ma vymiena za nadhernych uspesnych, silnych, charizmatickych muzov.

Áno, vedel som to, bolo mi jasne, ze presne toto ma caka. Boj s vlastnou fantaziou strachu. Voila, maestro. you must be fucking genius.

November 5

Odlieta.

Okt 28

“Představ si, že ten člověk, když s nekým spí v ten den, tak že dnes zemře. Dopřál bys mu to?"

---

Ležíme v posteli. Naše mozgy su zaplavené, ako polia medzi Eufratom a Tigrisom.

Rozprávame sa.

Milujem ťa, ako sa milovali francúzsky študenti počas avantgardy."

Jáááá tebe…..jako česko a slovesko."

Telá sa nám potrhali v láskavom smiechu.

Objali sme sa a preciťovali prítomnosť. Zdalo sa mi, ze naše objatie sa mení v jeden obraz. Že naše telá a vedomia splývajú. Moje predstavy o mojich častiach tela sa miešali s predstavami o jej častich tela. Nebolo to desivé, naopak, láskavé a veselé. Na malý moment sa zdalo, že sme jedna bytosť a sama na seba sa usmievame. Dýchame spolu.

Dýchame v objatí.

Splynutá hmlovina sa pomaly rozplýva.

Moje prsty sa vynorili z hmly na jej ramene. Jej pery sa vykresľujú späť na mojom pleci. Usmievame sa. Sme späť.

Zámerne začnem vetu so zakoktávaním, aby som dramatizoval:

"Na chvíľu sa mi zdalo, že sme... zdalo sa mi, že sme jedna…. jeden národ československý.

Smiech. Obom je jasné na čo myslíme.

Aug 29

Stretnutie pred kostolom na Pstrossmeyerovom námestí. Prechádzka, nočný park Letná, nočná Stromovka. Požičané ružové kolá z Rekola. Krása, smiech. Úžas. Stretol som osobnosť. Pri rozlúčke odkladám môj bicykel a na cestu domov si beriem jej. Uniká jej pozornosti, že pri predávaní ho drží za sedadlo a podvedome na neho usmieva. Cestou mi došlo, že jej časť mozgu naznačuje vzrušenie z faktu, že po nej budem na tom sedle sedieť ja a absorbovať jej teplo. Tak primitívne a tak vzrušujúce! Reč tela! Nahá krása. Mam chuť sa otočiť a letieť za ňou.

Takže polyamória. Premýšľam… raz som to skúsil, ale veľmi to nevyšlo. Možno, možno je toto odpoveď na šťastný život. Na trvalý rešpekt. Toleranciu. Úctu. Aj keď by ma to malo rozobrať, chcem to hľadať. Chcem to skúsiť s touto krásnou ženou.

August 26

Idem si vymazať ten vyje***ný Tinder. Radšej budem sám, ako toto podstupovať naďalej. Mením si popis na "tired of this."

Píše nejaká Theresa.

tired of what? z tohodle divadla?”

…odpovedám. Píšeme si.

"můžeme se potkat.

Potkáme každý stejně jen sám sebe jen si pěkně podržíme zrcadla :)” 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gajdoš chce v Bratislave hrob neznámeho vojaka za státisíce eur

Socha komunistu Čulena skončí v sklade.

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo znamená, keď to dáte na Matoviča

Ako demokrati hľadali kandidát na prezidenta.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko chce bozkávať vence

Na klamstvách spoluprácu založiť nemôžeme.


Už ste čítali?