reklama

Sny

Sny si zapisujem už 10 rokov a povedal som si, že ich raz zverejním. Možno niekoho zaujmú. Mám rád sci-fi a východnú filozofiu a je to z nich cítiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Reinkarnácia - Jan 24 2019, Barma

Opäť živý sen. Mal som autohaváriu na maličkom aute pripomínajucom SMART. Bolo to auto mojej starej mamy. V aute bol so mnou jeden človek, veľmi veľmi blízky. Miesto bola nejaká zaostalá časť Slovenska, ale náramne pripomínalo prašné cesty Barmy. Vrazili sme do čohosi ako Škoda 120, v ktorej sedel dedinský šarlatán a okamžite nám začal vykladať o budúcnosti.... Prvá naša reakcia: "ježíš, né kámo, toto fakt né…", neveriacky krútime hlavami do koho sme to "vrazili".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zrazu sme to, o čom rozpravál, ale začali vidieť. Boli sme dve duše, ktoré sa reinkarnovali už mnoho krát a stále sa stretávajú, dvaja milenci. V jednej z budúcich inkarnácií bude mať ona metalické pohlavné žľazy, časť tela má mechanickú, je to kyborg. Odmietam sa toho dotýkať a vravím jej, že díky, nechám si to ujsť, počkám si kľudne na ďalší život. :)

Ďalší zivot je však všetko ináč. Planéta je divoká a nebezpečná, situáciu ďalej nevidím. Ona však sedí v tichu a samote kdesi v divočine a vedľa seba má zvláštne zariadenie. Je to zbraň, nejaký stĺp vystreľujúci energetické polia. Tá zbraň má vedomie. Cítiť ho keď si v dosahu jeho pola.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vysvetlila mi, že do tej zbrane vložili vedomie jedného budhistického mnícha, keď umieral. Preto to vedomie cítiť ako trvale pokojné a večne prítommé. Pokým existuje, je ona chránená pred dronmi a všemožnou háveďou.

Ona chránila tú unikátnu zbraň a ona chránila zase ju.

27. Januára ma chlapík v Thajsku zrazil na skútri. vysvetlenie nemám. len dátum poznámky 24. januára, ktorý nemusí byť správny.

Feb 2018, San Francisco

Snívalo sa mi, že pôvodnú verziu populárnej pesničky z 80 rokov Milujem a rád ju mám nenaspievala kapela Zenit (v sne som si mylne myslel že Meky Žbirka), ale že oni ju prespievali a teraz ten dôvôd: Pôvodnú verziu naspievali nejakí českí rockeri typu Plastic People of the Universe, napríklad Mejla Hlavsa. Predstavte si tú hudbu. A do toho chrapľavý hlas prefajčeného rockera rozpráva príbeh = "noá, jak tomu už bejvá, přibývali hádky a nepochopení a tak jsme se scházeli a rozešli furt. No a pak jsi se musela vyspat s nějakým rusákem, tak když to máš zapotřeby, tak co já vám řeknu, je to v hajzlu ty vole….!" A ironický refrén - Milujem, a rád ju mám!…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak a kapela Zenit (v sne Meky) si povedali, preboha to je tak krásna melódia a oni to úplne s**rvili tým textom. Musíme to prespievať, nech sa tá melódia zapíše do dejín ako niečo krásne.

Zaujímavé ešte bolo, že v sne som nevnímal rozdiel medzi češtinou a slovenčinou.

Budím sa so smiechom.

Star Trek do škôl! - Nov 2016

Kika ma presviedčala, aby som vstúpil do školskej rady nášho gymnázia, pretože "ich" starých profesorov nevie presvedčiť, aby kúpili učebnú pomôcku Star Trek (asi seriál, alebo čo. Snáď to nemala byť celá loď...) no a ja jej hovorím: Kika, ale ja viem o školstve h***o, tááá kde ja móžem ísť do školskej rady? A ona že, nié, čosi, ty ich dokážeš presvedčiť o hodnote star treku pre žiakov, zajtra je zasadnutie, potrebujem ťa tam!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

15.7.2015

Sen o tom ako sa zmenil svet. Duch prírody ožil a začal byť vedomý a nebezpečný. A svet ľudí zanikol. Nám to ešte nedošlo, ale už 0.3 roku náš svet neexistoval.

Dredaté Brno - cca 2012

Kamarátka Simonka promovala, celý večer som sa rozprával s Karolom, ktorý písal a obhajoval prácu o hubách, kultúre, evolúcie vedomia a neviem čo ešte.

Snívalo sa mi, ako sa svet v budúcnosti zmenil a ľudia chodili po uliciach ako zombíci, prázdni, bezfarebný, bez života, ako syntetické stroje kráčalil z miesta na miesto a vykonávali repetitívne pozdravy a úkony a ich tváre boli nemé a prázdne, svet šedý a mrazivo sledovaný.

Jediní farební ľudia, ktorí existovali, boli (brnenskí) dreďáci. Nažive, prekrvení, vitálni. Odpojení od systému žijúci v dystopickom disente.

Extrateresrtial - okolo 2008, Bratislava

Ľahol som si a pomaly usínal. Uvedomoval som si svoje telo, ako ležím a ako sa pomaly začínam cítiť ľahšie. Neviem určiť, kedy sa realita zmenila na sen, pretože sa pocitovo ani vizuálne nič nezmenilo. Akoby moje vedomie plynule prešlo do sna bez akejkoľvek zmeny. Začal som sa vznášať nad telom. Už sa mi to viackrát stalo predtým, vysvetlenie nemám. Narozdiel od predošlých snov sa to však neskončilo po chvíli, ale moje telo sa vznieslo ďalej, vyššie a cez okno som letel von. Začal som lietať nad petržalkou a smeroval som k Dunaju. Letel som proti prúdu Dunaja smerom k mostu SNP. Užíval som si tie poryvy čohosi, podobné vetru. No vietor to nebol. Bola to nejaká vôla fantázie ktorá sa v sne prejavovala ako schopnosť lietať. Vznášam sa a plávem vo vzduchu nad riekou a míňam most. Napol som hruď a vystrel hlavu smerom k hviezdam. Nasmeroval som let hore, nad obežnú dráhu a zrazu som von, mimo, vo vesmíre plnom ticha a hviezd, letím obrovské vzdialenosti a po celý čas pociťujem moje telo, ktoré leží na pohovke. Z diaľky sa začne vynárať planéta. Smerujem k nej so zvláštnym tušením, že tam niekho stretnem. V momente keď si to tušenie uvedomím sa začnú zjavovať tváre nejakých bytostí. Ich výzor je len imprintom umeleckého spracovania mimozemských civilizácií, ktoré som vstrebal zrejme z médií. Vznášam sa pred nimi absolútne ohúrený, na pokraji paniky. Nenastane ani komunikácia, len sa akoby cítime. Vieme, že sme a že sa sledujeme. Nevydržím to napätie a podvedome trhnem prstami na nohách. V sne cítim, že som prstami skutočne pohol, pretože som pocítil zrazu plachtu na posteli. Napriek tomu sa dej odohráva ďalej v sne z to trhnutie je strach z neznámeho. Okamžite po impulze do prstov z mojich nôh vyletujú nejaké rakety a letia na ich planétu ktorá neodvratne čelí totálnemu zničeniu. Bytosti sú zo mňa vydesenéí a spýtavo na mňa hľadia prečo som ich práve vyvraždil. Planéíta exploduje po náraze rakiet, veľké tmavé oči zanikajú v plameňoch a sen sa začne rútiť a ja začínam padať strašnou rýchlosťou v zúfalstve dychtivo dýcham a rútim a rútim sa dole až tresnem do tela ako keď udrieš po stole a v tom tresnutí ma na posteli strhne až sa zo sna posadím a duseným prudkým nádychom precitám na byte! Obzerám sa ešte v panike a celý zadýchaný.

Nechápem čo sa to stalo!

Pozriem sa na Kamila, ktorý pozerá na mňa s pokojným chápavým výrazom. Vie, že nemusím nič hovoriť. A ja to viem tiež.

Od tohto momentu mi bolo jasné, že ak by aj existovala mimozemská civilizácia, myslím, že by sme nemuseli byť na stretnutie s nimi pripravení. Vysvetlenie pre sen však nemám.

Ján Lopušek

Ján Lopušek

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  77x

cestovanie | spoločnosť | startupy | LinkedIn Twitter Facebook Zoznam autorových rubrík:  Homo SapiensAko funguje SlovenskoSociálne sieteInvestovanie, startupyKryptoRevúca

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu