Ako funguje Slovensko - Časť I. Koniec komunistov

Autor: Ján Lopušek | 21.10.2019 o 9:09 | (upravené 27.10.2019 o 20:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1784x

Tento blog píšem najmä pre mladých ľudí. Pre ďalšie generácie je dôležité vysvetliť, čo sa dnes na Slovensku deje. Ako je možné, že skupiny ľudí ovládajú súdy, prokuratúry, políciu, ale často aj zákonodarstvo?

Ako sme dospeli k tomuto stavu? Ako to, že všetci sme celý ten čas videli rozkrádanie eurofondov, lesov, pozemkov, štátne zákazky a všade prítomnú beztrestnosť až vraždy? Sme bezmocní?

Dnešné dianie úzko súvisí s tým, čo sa stalo v 90. rokoch. Tie sú absolútne prepojené s dianím počas socíku. Začnem teda sondou do histórie a postupne prejdem k tvorbe oligarchie až po súčasný stav prostredníctvom série článkov.

Úvod - krádež storočia 

1948.

Komunisti za pomoci poradcov z Moskvy ovládli médiá a silové zložky. Následne spúšťajú vo východnom bloku jednu operáciu za druhou. Vo Februári to dopadlo na Československo - demokratická vláda končí a moc preberá komunistická strana. Okamžite spúšťa kolektivizáciu a násilné odoberanie súkromného vlastníctva. Fabriky, závody, dielne, pekárne, mlyny, polia, lúky, lesy. Všetko sa prepisuje na jedného majiteľa - virtuálnu entitu s názvom štát.

Socialistické Československo bolo špecifické vo svojom znárodňovaní v celom východnom bloku. Prakticky sme zničili súkromné vlastníctvo úplne. Narozdiel od okolitého Nemecka, Poľska, či Maďarska, kde ostali v súkromných rukách aspoň malé predajne a služby. Súkromné vlastníctvo sa v Maďarsku podieľalo na celkovom produkte až jednou tretinou. U nás nie. Približne 98 percent HDP v československu produkoval oficiálne štát.

Myslíte si, že podnikanie za komunizmu neexistovalo? Je to veľký omyl. 

Nie je pravda, že tabuľkové platy od Čiernej nad Tisou po Karlove Vary zabezpečili rovnosť medzi obyvateľmi. Áno, boli sme si viac rovní ako dnes, ale rôzne vrstvy existovali. Socialistická ekonomika trpela dysfuknciou centrálne plánovaného trhu. Pevne stanovené ceny znemožňovali rozumieť trhu a vyhodnotiť veľkosť dopytu po nejakom tovare, či službe.  Centralizované inštitúcie neboli schopné produkovať a plánovať adekvátne, týmpádom dosiahli totálny nedostatok všekého. Cena nie je len nič-nehovoriace číslo. Jej vývoj odzkadľuje práve skryté dáta z trhu. Ak cenu stanovíte pevne a centrálne, neviete z nej vyčítať aktuálny dopyt. Zistíte to až v momente, keď máte plné, alebo prázdne sklady a to je už pozde.

Podnikanie za komunizmu

V zdeformovanom systéme vznikli nasledovné skupiny “podnikateľov":

  • Nomenklatúra a straníci- členovia ústredného výboru, vysokí partajníci, ministri, poslanci, diplomati, konzuli. Dobre informovaní, často so zahraničnou skúsenosťou, zorientovaní v trhovej ekonomike západu a tak trochu podnikajúci pod záštitou štátu. Pravedpodobne nelegálne. Ale len tipujem.
  • Korytníci - všetci pri koryte. Mali prístup k tovarom, zásobám a službám: mäsiari, pekári, šoféri, čašníci, vedúci kuchýň a skladov a tak ďalej.
  • Veksláci a špekulanti - Myslím, že vo veľkom sa to nedalo robiť bez nejakého straníckeho krytia. Boris Kollár o sebe tvrdí, ževraj kúpil štyrikrát nejaký počítač v zahraničí, doviezol ho a na každom kuse zarobil 250 tisíc korún = voilà, prvý milión vlastnou hlavou a to ešte za socíku!. Možné to je, ale nemyslím si, že to úplne šlo len tak, z ničoho nič.
  • Pracanti - existovali legálne možnosti ako zarobiť vyšší obnos peňazí formou predaja cez inzeráty, alebo výrobou naprklad medu, či zberu lesných plodov - imela a šišiek, ako to robil môj otec

Tak. A teraz si predstavte, že v takto zdefornovanom podnikateľskom prostredí, kde neexistovala meritokracia, ale príslušnosť ku strane, kádrové posudky, donášactvo a rôzne iné svinstvá, ktoré ste mohli napáchať, aby ste dostali nejaký post v strane a týmpádom prísun ku korytu. Raz, keď ste tam už boli, bolo potrebné rozumne uplácať na všetky strany, aby ste si post udržali. Mäsiar zabezpečoval kvalitnú stravu pre okresného šéfa KSČM, sudcu, prokurátora, policajta a mnohých iných a potom už len veselo podnikal.

Presnejšie povedané - vyberal poplatky od ľudí za tovar. Chápete, hej? Úplatok od zákazničky za to, aby som vôbec mohla kúpiť bravčovinu. Takto to fungovalo ABSOLÚTNE SO VŠETKÝM. Štát krvácal a tiekol z každej strany bezbrehou korupciou a rozkrádaním a už len obligatórne dopĺňam sprofanované motto pracujúceho ľudu: “kto neokrádal svoju fabriku, okrádal svoju rodinu.

 

Masaker, nie?

Do tohto zdeformovaného prostredia prišlo tsunami v podobe Nežnej revolúcie

Pokračovanie v sérii Ako funguje Slovensko, časť II - Príbehy z 90 rokov

---

Ak si myslíš, že tento článok mal zmysel a mám pokračovať v písaní, budem veľmi rád, keď mi dáš lajk:  article_photo

 

 

https://fb.me/jinjankoo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Opozícia sa nespojí, Kiska presadzoval jedine šesťkoalíciu

Strany začali opäť rokovať v nedeľu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kiska si z nás robí dobrý deň

Ísť do koalície nemusí, ale nech si nevymýšľa hlúposti.


Už ste čítali?